Vianoce sa nezadržateľne blížili. Vločky snehu dopadali na okenný rám. Manželka v kuchyni s dcérou piekla v predstihu medovníčky. Ich vôňa sa rozliehala po celom byte. Sedel som vo svojom kresle v obývačke pohrúžený do sledovania športového prenosu. Pravdupovediac neviem, čo práve vysielali. Zapnutá obrazovka bola iba „zastieracím manévrom“, aby som nesedel iba tak. V hlave mi vírili myšlienky o vianočných darčekoch. Všetky darčeky celej rodine hravo zvláda nakúpiť manželka. Ja mám obrovský problém aj s jedným jediným pre ňu.
- Vôňa medovníčkov šteklila všetky zmyslové orgány a pripomínala mi krutý fakt. Vianoce sa blížia.
Kupoval som jej už veru kadečo- parfém, hodvábnu šatku, kabelku, peňaženku, knihu. Nechcel som sa opakovať a zároveň som mal pocit, že si za tú starostlivosť o celú rodinku zaslúži darček mimoriadny.
Z tuhého premýšľania na prebral zvonček na dverách. Kto to k nám dnes večer ide ? Nikoho sme nečakali. Šuchotajúc v starých papučiach som s nevôľou išiel otvoriť dvere. Otvorím ich a tam nič- iba fľaša šampanského. Prekvapene som vykukol a koho nevidím- starého kamaráta zo školy, ktorého som celé roky nevidel ! Či som sa mu len potešil. Pozval som ho dnu a pri poháriku vínka sme pospomínali na staré dobré časy.
Manželka ako vzorná hostiteľka priniesla kávičku a čerstvo upečené medovníčky. Posmutnel som, myšlienka na kúpu darčeka mi na chvíľku vytvorila opäť vrásku na čele. Zákonite s medovníkmi prišla téma vianočná. Kamarát sa tešil na príchod detí cez sviatky. Nesmelo som mu spomenul, že ja sa až tak neteším, lebo neviem čo podarovať manželke.
Žiaden problém zvolal ! Môj syn je uznávaným maliarom- poviem mu, nech namaľuje vašu milovanú krajinku pri chate-
Alebo… Oči mu zasvietili- „dones chytro fotografiu manželky“ -prikázal mi. Vybral som jednu z rodinného albumu. Chytro si ju schoval do vrecka saka. „O týždeň mám opäť pracovné jednanie vo vašom meste a tak sa stretneme na káve“- povedal a ponáhľal sa rýchlo preč.
Týždeň ubehol rýchlo o môj kamarát mi veru zavolal. Oznámil mi, že má síce veľmi málo času, ale že príde ku mne do práce na päť minút. Ako povedal, tak urobil.
- Došiel usmiaty, s malým balíčkom pod pazuchou. „Krásne sviatky!“, zaželal a podal mi balíček. Bol to nádherný portrét mojej milovanej manželky. Slzy sa mi tlačili do očí. Môj problém bol vyriešený.
