Môj manžel šoféruje nerád. Netypické veru pre chlapa. Väčšina mužov autá miluje a radi ich aj veru šoférujú. Môj manžel veru nie. Dokáže pred cestou vystresovať celú rodinu natoľko, že už pri nasadaní do auta s ním nikto nechce prehovoriť ani len slovo. Inak je to človek veľmi mierumilovný. S pohľadom na auto sa ale mení na nerváka.
Nikdy necestujeme teda na dovolenku autom Chodievame lietadlom. Z času na čas ale chodíme za príbuznými z manželovej strany na druhý koniec republiky.
- Cirkus začína už večer pred cestou. Vydáva pokyny kto čo nech nezabudne zobrať a dôrazne upozorňuje deti, že veru nebudú vyspávať ráno lebo on odchádza ráno o 7.00.Nech nikoho ani len nenapadne spomenúť zastavenie sa v obchode počas cesty- toto neznáša najviac.
- Deti hundrúc, ja s kamenným výrazom, nastupujeme presne o 7,00 do nášho auta. Máme sa predsa vyhnúť všetkým preplneným cestám. Ešte sme iba na prvej križovatke a už nadáva na okolo idúceho kamionistu- jasne že majú opäť povolený dojazd! Načo nám je taký zákon, keď máme sústavne výnimky z neho- pokračuje v nadávaní.
- Mimo mesta zrýchľuje a hromží na auto pred nami- kvôli takýmto šoférom ako ten pred nami sú havárie, vysvetľuje mi. Ľudia nemajú trpezlivosť ísť za takýmto slimákom a potom stratia nervy a predbiehajú- zdôvodňuje. Pred obcou prudko šliape na brzdu. Nechápem prečo brzdí tak prudko keď vidí už dobrých 500 m, že sa obec blíži. Nedovolím si to ale pre pokoj v rodine povedať.
- Obieha nás Audi- to nemalo robiť. Rozčertí sa do nepríčetná. Jasné- týmto“ prachatým“ vodičom všetko prejde- hundre si svoje. Blížime sa do radostného cieľa. Deti rýchlo vystupujú.
Situácia je už dnes ale úplne iná- objavili sme spôsob záchrany. Všetci počúvame cez slúchadlá hudbu. Odrazu je aj okolitá krajina krajšia, cesta ubieha rýchlejšie a my sa radšej ani nepozeráme na šoféra. Tušíme, že hromží, nadáva. Vďaka vynálezcovi slúchadiel- určite ich vymyslel práve pre takéto prípady!
