Sused má veru prenádherný bazén, ktorý je zapustený v teréne a nad bazénom je plastová, alebo sklenená strecha, ktorá sa sama pri nepriazni počasia zatiahne. Jeho dom je palácom a jeho príjmy zrejme mnohonásobne prevyšujú príjmy obyčajných ľudí.
Sedím smutne v záhrade a pozerám sa na jeho bazén. Iba z boka. Sklá sú také, ktoré neumožňujú vidieť dnu a zabezpečujú súkromie. Aspoň ma viac nedráždia.
Mám dve malé deti a ženu, ktorá rada pokukuje po tom, čo práve nové kúpili alebo postavili susedia. Na moje veľké šťastie, že sa nepozerá na pribúdajúce veci u majetného suseda, ale u suseda z druhej strany.
Tu už nemôžem hundrať. Sú v rovnakom veku, majú rovnako veľké deti a aj naše príjmy sú zhruba podobné.
Deti skáču okolo mňa, špliechajú všade vodu z kade. Nadávam na ne : Manželka ma ale príkro okríkne: „Keby mali bazén, nemuseli by sa špliechať v tej horúčave vodou. Aj sused….“
Vypínam zvuk. Viem presne čo bude nasledovať. Neprotirečím ! Zistil som že čím menej protestujem, tým menej požiadaviek je na mňa. Asi pochopila, že čo sám nechcem- to neurobím.
Teraz ale mala pravdu. Leto je v plnom prúde. Teploty idú každý deň nad 30 stupňov. Veru by sa zišlo deťom vyčliapkať sa v bazéne. Nič nehovoriac vchádzam dnu k počítaču. Čítam, vyberám a hneď aj kupujem.
Manželka sa chystá s deťmi k svokre na víkend- prekvapím ju.
Tak sa aj stalo s kamarátom sme vytvorili potrebný nebetónový základ, kúpil som bazén, osadil a naplnil vodou. Okolie bazéna sme s kamarátom vyložili doskami s protišmykovou ochranou.
Teraz ale čítam-
že potrebujem filter, že potrebujem plachtu na zakrytie, že potrebujem tablety na úpravu vody. Čert mi bol dlžný bazén ! Pribudli mi ďalšie povinnosti.
Deti so ženou sa vrátia zajtra domov. Hádam ich to poteší. Čo by človek pre ženu a deti neurobil.
